Život Prešova
online
online
V múzeu Miša Smetanku sú stovky ľudových hudobných nástrojov
19.05.2012 Levoča
Brutovce 19. mája (TASR) – Výrobca ľudových hudobných nástrojov, inštrumentalista Michal Smetanka, sa vzdal pohodlia, v Brutovciach si opravil drevenicu a žije tu so svojou rodinou. Okrem dielne, kde vznikajú hudobné nástroje, v jednej z izieb zriadil netradičné múzeum hudobných nástrojov.
Smetanka sa narodil v Humennom, vyštudoval Pedagogickú fakultu v Prešove. Neskôr pôsobil na základnej škole a v reedukačnom domove v Spišskom Hrhove. Dnes sa zameriava hlavne na výrobu pôvodných ľudových hudobných nástrojov, na ktorých aj hráva. Tvrdí, že keď prišiel na Spiš, prezrel si Levočské vrchy a keď uvidel túto krajinu, rozhodol sa, že tam chce žiť. "Pre výrobcu hudobných nástrojov je toto úplne optimálny kraj, lebo jednak tu má pokoj, má krásne prostredie, čo k výrobe treba mať, aby mal dušu na pokoji. Ale v prvom rade je tu veľmi kvalitná surovina, aká je len málokde na Slovensku," hovorí Smetanka. Vysvetľuje, že horskú bazu na výrobu fujár alebo píšťal zbierajú v nadmorskej výške 1200 metrov.
S kolegom Paľom Urdom vyrábajú asi 23 druhov vzduchozvučných nástrojov. Okrem slovenských pôvodných nástrojov však vyrábajú aj také aerofóny, ktoré majú pôvod v Japonsku, Číne i v iných pre nás exotických krajinách.
"Naše výrobky sú v podstate na každom svetadiele. Je ich naozaj veľa po múzeách, súkromných zbierkach, ale aj u krajanských Slovákov. Máme ich vyrobených okolo 2800 kusov," hovorí Smetanka.
Pre festival v Spišskom Hrhove vyrobili rekordnú bačovskú trúbu, ktorá mala asi 7,5 metra, ale o dva roky na to ich vraj tromfli chlapi z Liptova. Z rekordných hudobných nástrojov ešte vyrobili 6,5- metrovú fujaru. Pripomína, že na tieto nástroje sa dalo aj hrať a nešlo len o vizuálny efekt. O nástroje z ich dielne nemajú záujem len fanúšikovia folklóru, ale i hudobníci, ktorí sa venujú napríklad worldmusic.
Smetanka v jednej drevenici býva s rodinou a v susednej vytvoril unikátne múzeum, v ktorom sú stovky hudobných nástrojov pôvodom nielen zo Slovenska. Múzeum ľudových hudobných nástrojov je zaradené do evidencií zariadení, ktoré majú charakter múzejnej prezentácie.
V spomínanej drevenici má Smetanka aj dielňu, odkiaľ nástroje putujú do celého sveta, pričom mu na prsty stále pozerá jeho dvojročný syn Paľko. Tomu sa v Brutovciach páči, či pôjde v stopách svojho otca, to ukáže čas. Spolu s priateľmi a manželkou Lenkou pracuje na mnohých projektoch. V Brutovciach by chceli vybudovať malý prírodný amfiteáter, kde by sa konali menšie folklórne stretnutia.
Smetanka sa narodil v Humennom, vyštudoval Pedagogickú fakultu v Prešove. Neskôr pôsobil na základnej škole a v reedukačnom domove v Spišskom Hrhove. Dnes sa zameriava hlavne na výrobu pôvodných ľudových hudobných nástrojov, na ktorých aj hráva. Tvrdí, že keď prišiel na Spiš, prezrel si Levočské vrchy a keď uvidel túto krajinu, rozhodol sa, že tam chce žiť. "Pre výrobcu hudobných nástrojov je toto úplne optimálny kraj, lebo jednak tu má pokoj, má krásne prostredie, čo k výrobe treba mať, aby mal dušu na pokoji. Ale v prvom rade je tu veľmi kvalitná surovina, aká je len málokde na Slovensku," hovorí Smetanka. Vysvetľuje, že horskú bazu na výrobu fujár alebo píšťal zbierajú v nadmorskej výške 1200 metrov.
S kolegom Paľom Urdom vyrábajú asi 23 druhov vzduchozvučných nástrojov. Okrem slovenských pôvodných nástrojov však vyrábajú aj také aerofóny, ktoré majú pôvod v Japonsku, Číne i v iných pre nás exotických krajinách.
"Naše výrobky sú v podstate na každom svetadiele. Je ich naozaj veľa po múzeách, súkromných zbierkach, ale aj u krajanských Slovákov. Máme ich vyrobených okolo 2800 kusov," hovorí Smetanka.
Pre festival v Spišskom Hrhove vyrobili rekordnú bačovskú trúbu, ktorá mala asi 7,5 metra, ale o dva roky na to ich vraj tromfli chlapi z Liptova. Z rekordných hudobných nástrojov ešte vyrobili 6,5- metrovú fujaru. Pripomína, že na tieto nástroje sa dalo aj hrať a nešlo len o vizuálny efekt. O nástroje z ich dielne nemajú záujem len fanúšikovia folklóru, ale i hudobníci, ktorí sa venujú napríklad worldmusic.
Smetanka v jednej drevenici býva s rodinou a v susednej vytvoril unikátne múzeum, v ktorom sú stovky hudobných nástrojov pôvodom nielen zo Slovenska. Múzeum ľudových hudobných nástrojov je zaradené do evidencií zariadení, ktoré majú charakter múzejnej prezentácie.
V spomínanej drevenici má Smetanka aj dielňu, odkiaľ nástroje putujú do celého sveta, pričom mu na prsty stále pozerá jeho dvojročný syn Paľko. Tomu sa v Brutovciach páči, či pôjde v stopách svojho otca, to ukáže čas. Spolu s priateľmi a manželkou Lenkou pracuje na mnohých projektoch. V Brutovciach by chceli vybudovať malý prírodný amfiteáter, kde by sa konali menšie folklórne stretnutia.
www.ZIVOTPO.sk
